COCK SPARRER

(fanzin Uličník Oskar)

Priznám sa, keď sa mi niekedy v ´90-tom roku dostala do rúk kazeta Cock Sparrer „Live and Loud„ názov a ani kapela mi toho vela nehovorili a samozrejme na „lajfky„ mám svoj názor, hlavne čo sa kvality týka, ale po vypočutí takých peciek ako: Watch Your Back, Take ´em All, Running Riot či England Belongs To Me, som ostal ako obarený…Odvtedy ubehlo takmer 9 rokov, moja zbierka Sparrerov sa uspešne rozrástla a len boh vie /ak nejaký je/, že patria hneď po Angelic Upstarts a Sham 69 medzi moje najoblúbenejšie street bandy.

Cock Sparrer sa dali dokopy niekedy v 1974 pôvodne ako vandrácka kapela v ich East Hamovej škole. Hrali v zložení Colin McFaul – spev, Micky Beaufrey – gitara, Stewe Burgess – basa a Stewe Bruce – bicie. Do roku 1976 hrávali lokálne, mixujúc ich vlastné skladby s cover-verziami kapiel ako Small Faces, T-Rex, Humble Pie. Ako predkapela hrali s Thin Lizzy, Motorhead a reformovanými Small Faces. A čo v ´76? Takto to opísal spevák Colin: „Prišiel si nás vypočuť Malcolm McLaren a chcel aby sme hrali ako predkapela s kapelou, ktorú on manažoval a ktorá sa volala Sex Pistols. Nezatiahol ani jednu rundu piva v krčme a tak sme ho poslali doriti. O niekoľko mesiacov neskôr boli Pistols najslávnejšou kapelou v kajine – bola to tá najväčšia chyba v našom živote…„

Cock  Sparrer si časom získali veľa stúpencov v Londýnskom East Ende a oživili Dr. Martens a Sta-Press nohavice dávno predtým, ako znova prišli do módy. Garrie Lammin sa pripojil ku skupine v roku 1977 ako druhý gitarista. Podpísali nahrávaciu zmluvu s Decca a vydali ich klasický debutový singel „Running Riot„ v máji 1977. Iba reklamné kópie tohoto singlu majú obrázkový obal a dnes sa predávajú po 50 libier/ks v dobrom stave. Druhý singel nasledoval v novembri toho roku, tentokrát cover - verzia skladby „We Love You„ od Rolling Stones. Schopná „coverovka„ ale nie tak dobrá ako B - strana „Chip On My Shoulder„. Ani jeden zo singlov nepodpálil rebríčky, a tak Decca stratila o kapelu záujem, napriek slušnému množstvu už nahratého materiálu. Bolo to až o niekoľko rokov neskôr, keď kapela zistila, že album z týchto nahrávok bol vydaný v Španielsku v roku 1978. Nie je treba dodávať, že kópie tohoto albumu sú dnes veľmi vzácne a kolujú z rúk do rúk za čokoľvek aj po 100 libier v týchto dňoch. Tento materiál bol teraz sprístupnený na množstve pirátskych platní a CD a aj oficiálnych vydaniach True Grit /LP v 1978/ a Rarites /CD/ u Captai Oi!

Uzavretý do kontraktu s firmou bez záujmu o vydanie ich nahrávok, Sparrer to ukončili nejaký deň v apríli 1978. Záujem o skupinu sa znovu oživil s vydaním prvých dvoch Oi! kompilácií Oi! The Album /1980/ a Strenght Thru Oi! /1981/, ktoré obsahovali staré skladby Cock Sparrer. Neskôr v roku 1982 prišla novinka, že kapela sa znovu dala dokopy a u značky CarrieEngland sa chystá vydať England Belongs To Me, patriotskú punkovú skladbu s výrazným „terasovým" refrénom. Pôvodne sa tá skladba volala Britain Belongs To Me, ale nikdy to dobre neznelo. Pôvodnú B – stranu singlu, Colonel Bogey, museli na poslednú chvíľu vymeniť kôli autorským právam a bola nahradená skladbou Argy Barhy /poklona pre Terry Adamsa z dávnej Oi! diskotéky v Londýne/. Kapela sa prezentovala v rovnakom zložení orem Garrie Lemina.

Album s novým materiálom mal byť vydaný u Carrie Records, ale títo skončili so „studenou labou„ a Sparrer prešli k Razor Records. LP The Shock Trops bola napokon vydaná v novembri 1983. Vtedy gitarista Micky Beaufoy opustil kapelu kôliproblémom s manželkou a prácou. Nahradil ho Shug O´Neil a brazílčan Chris Skepis. Ak si myslel, že album bol dobrý, tak kapela bola ešte lepšia naživo, keď odohrali zopár koncertov na podporu ich dosky. Problémy na Londýnskom koncerte odstavili kapelu mimo scénu a nebolo o nich počuť až do októbra 1984, keď bol vydaný album Runnin´ Riot. Bol to skôr živší pop jako punk, ale bolo to stále v šlapajách Shock Trops, hoci živá verzia Chip On My Soldier a Runnin´ Riot naznačil, že kapele dochádzajú nápady. Potom, ako už tradične v príbehu Sparrer, nastalo opäť ticho.

Začiatkom roku 1987 Link Records navrhli kapele, či by nechceli nahrať živý album pre ich úspešnú sériu „Live & Loud„. Zopár libier prešlo z rúk do rúk a kapela zašla do štúdia s davom týpkov robiacimi hluk z obecenstva. Shug O´Neil opustil skupinu a Mickey Beaufoy bo naspäť. Album bol urobený zo skladieb zo Shock Trops s niekoľkými upravenými starými peckami. Bolo vydané v Apríli 1987 a stalo sa jedným z najpredávanejších albumov značky Link. Vyzeralo to, že kapela sa konečne dočkala svojho dňa, keď mnoho ľudí prekvapilo, že by mali hrať v Astoria Theatre v Londýne spolu s The Elite jako support pre Adicts. Sparrer rozpútali búrku v hladisku, hoci boli tam nejaké problémy, aj keď hrali Adicts /nezabudnite, že nie je kapiel ktoré môžu hrať po Sparrer/. Smutné je, že toto bolo posledný krát, keď skupina koncertovala v Anglicku.

Neskôr sa kapela upísala Nemeckej firme Blitzcore, ktorá vydala ich album Guilty As Charged v marci 1994. Aby podporili tento album vyazili na skvelé turné po Nemecku, Belgicku a Taliansku. Chris Skepis už nebol v skupine ale nahradil ho Darryl Smith ako druhý gitarista. Niekoľko koncertov bolo nafilmovaných a video /lahôdka pre fanúšikov – u./ bolo vydané v októbri 1994. Ďalšie koncerty v Nemecku nasledovali v marci 1995 a bol taktiež vydaný nový singel Run Away. Bol dostupný na 7´´, 10´´ a MCD a pozostával z dvoch nových skladieb, znovunahratej Sunday Stripper a niekoľkých „live„ nahrávok z posledného turné z roku 1994. V apríli 1996 hrali Cock Sparrer na Oi! festivale v Mníchove, spolu s Crack a Major Accident. Koncert bol nahratý a má byť vydaný ako „live„ album neskôr v tomto roku. Začiatkom októbra skupina odohrala 4 rozlúčkové koncerty v Nemecku spolu s celkom novým albumom /Two Monkey´s/ vydaným u Blitzcore. Čo dodať – vyberte 5 najlepších Streetpunkových bánd a Sparrer tam rozhodne nebudú chýbať…