OXYMORON - HISTORIE

Oxymoron sa ukázali na konci roku 1992, aj ked korene kapely siahajú spät až k jeseni 1989. Formovaná Suckerom a jeho bubnujúcim bratrancom Bjoernom a doplnená ich priatelmi Martinom hrajúcim na gitare a Filtzlausom na base, originálna formácia potrebovala niekolko rokov a rôzne úsilia aby uzrela svetlo sveta pod menom Oxymoron. Hlavným zámerom za tým všetkým bolo dosiahnut výsmech a dostat tento druh hudby do okolia kde boli. Od zaciatkov 90tych rokov nevyzeralo, že by existovalo dost punku nieto ešte skinheadských kapiel v okolí, tak cítili povinnost vystúpit a spravit to po svojom aby sa táto scéna nevytratila z povedomia. Ovplyvnení väcšinou skorými 80tými rokmi punku a Oi! bolo celkom ocividné ako to bude zniet vo všeobecnosti, ale bola to dlhá cesta, kým to konecne spravili na scéne. Originálne prichádzajúci z Erlangenu/ Nuernbergu v Nemecku ich prvé skutocné objavenie sa bolo na každorocnom punkovom festivale v ich rodnom meste aj s ostatnými miestnymi kapelami. Po tomto vystúpení im boli ponúknuté nejaké koncerty ako podpora pre viacero cinov po celom Nemecku. ZOSTAVA: MARTIN BJÖRN MORPHEUS SUCKER guitar drums bass vocals/guitar Nacvicujúc v plesnivej bývalej pivovej pivnici, ktorú volali Oxyfactory (Oxytováren), nastal cas v lete 93` na nahrávanie debutu „Beware poisonous (Pozor jedovaté)“, ktorý nahrali a vydali na vlastnú päst (na docasnom „Oxyfactory records“ obale, ktorý nebol nikdy uverejnený na dalších doskách). Tento singel konecne vyšiel v 94` a bol neskôr znovu vydaný Bobom Burridgeom z Helen Of Oi! Records, ktorý ho vytiahol a zrejme sa mu pácil pretože ponúkol kapele nahrávaciu dohodu na celý album. „Fuck the Nineties – Here`s our Noize (Jebat 90te roky – Tu je náš Hlas)”, ako sa to na koniec volalo, muselo byt nahrávané ako trojkúskové, pretože Filtzlaus odišiel po jednom turné a nemohol byt okamžite nahradený. Kapela zaplatiala štúdiu z ich vlastných penazí, ktoré nejako nahrabali, ale nestacilo to. Odpovede a posudky, ktoré Oxymoron dostali za tento album boli väcšie než hocikto predpokladal a vela hudobných caspoisov zacalo byt pozorných po všetkých miestach. S priatelom Arne, ktorý sa pripojil o pár týždnov nesôr, a ktorý sa ujal basy, sa Oxymoron chytili príležitosti a zacali koncertovat v zahranicí, a takisto v Nemecku, kde koncertovali dvakrát v spolocnosti Braindance (s ktorou bol vydaný aj rozdelený singel v tom istom case, ktorý sa volal “Mohican Melodies”). „Fuck the Nineties – Here`s our Noize (Jebat 90te roky – Tu je náš Hlas)”, ako sa to na koniec volalo, muselo byt nahrávané ako trojkúskové, pretože Filtzlaus odišiel po jednom turné a nemohol byt okamžite nahradený. Kapela zaplatiala štúdiu z ich vlastných penazí, ktoré nejako nahrabali, ale nestacilo to. Odpovede a posudky, ktoré Oxymoron dostali za tento album boli väcšie než hocikto predpokladal a vela hudobných caspoisov zacalo byt pozorných po všetkých miestach. S priatelom Arne, ktorý sa pripojil o pár týždnov nesôr, a ktorý sa ujal basy, sa Oxymoron chytili príležitosti a zacali koncertovat v zahranicí, a takisto v Nemecku, kde koncertovali dvakrát v spolocnosti Braindance (s ktorou bol vydaný aj rozdelený singel v tom istom case, ktorý sa volal “Mohican Melodies”). Pretože Oxymoron boli vždy zmiešaná kapela a stáli za jednotu medzi punkermi aj skinheadmi, hrali ich hudbu, ktorá ich sprevádzala od samého zaciatku. Takto hrali aj na Oi! Festivaloch, ktoré sa konali znova castejšie a castejšie medzitým, aj s kapelami ako Cock Sperrer, Angelic Upstarts, Major Accident, Test Tube Babies atd. Na jar roku 1996 bol vydaný singel „Crisis Identity“ na Arneho a jeho manželky krátoživotnom obale Rough Beat Records, po ktorom nasledoval prvý výlet kapely Oxymoron do USA. Toto bola chaotická zvláštna dvojtýždnová záležitost pozdlž Východného pobrežia spolu s Braindance a Casualities, ktoré pre nich dobre padli po tom všetkom. Mosh z Knock Out Records sa stal spolocníkom kapely, ktorý sa venoval obalom na dosky už niekolko rokov a pre street punkovú scénu už spravil dost pre ich publikáciu, tak sa rozhodli k nemu prihlásit. O rok neskôr ich dalšia doska „The Pack Is Back“ bola vydaná Knock Out records a spríjemnila cestu pre kapelu ked sa rozhodli koncertovat po rozlicných krajinách v Európe. Najzaujímavejšie turné malo príst v lete 97, ked mali príležitost hrat v Japonsku, skoro tri týždne (aj s Discocks) ako sa aj stalo. Rok 1998 neznamenal dobrý pre Oxymoron, museli utržit pár rán, pretože niektoré turné plánované na dlhý cas boli zrušené alebo museli byt odvolané z nejakých dôvodov. Okrem toho musel Sucks íst do nemocnice na nejaký cas, pretože sa nervovo zrútil a všetko sa potom spomalilo. Potom ešte Arne odišiel z kapely len pár týždnov pred nahrávaním mini-albumu „Westworld“. Takže bez dalších problémov, nastúipl Chrissy do kapely, ktorý bol druhý gitarista v poradí a už hrával aj na base na prvom turné po USA. Znova ako štvorica Oxymoron zacali v 99` koncertovat na plnej ciare po rôznych krajinách v Európe, hrajúc viacej hudby než pred tým a taktiež koncertovali po celých Spojených Štátoch. Toto sedem-týždnové turné z pobrežia na pobrežie aj so spolocnostou Dropkick Murphys (s ktorými bol nahraný dalšísplit singel) a Ducky Boys sa obrátilo na velký úspech a stalo sa tou najlepšou vecou co Oxymoron dovtedy spravili. Chrissy opustil po tomto turné kapelu aby mal cas na svoj vlastný projekt.Dneska je uz vydaný zatial posledný album "Feed the Breed".Kapela dnes už nehráva naživo príliš casto.